„If you want to make small changes, change the way you do things.
If you want to make major changes, change the way you see things.“
„Ak chcete vykonať malé zmeny, zmeňte spôsob, akým veci robíte.
Ak chcete vykonať veľké zmeny, zmeňte spôsob, akým veci vidíte. “
— Don Campbel
Čo je kvalitatívna papierová chromatografia?
Kvalitatívna papierová chromatografia, nazývaná aj Pfeifferova kruhová chromatografia, dostala názov podľa toho, že ako nepohyblivú fázu používa kruhový filtračný papier a, samozrejme, po svojom objaviteľovi. Autorom tejto metódy je nemecký biochemik Ehrenfried Pfeiffer, ktorý ju vyvinul za účelom zistenia biologickej hodnoty kompostov a úrodnosti pôd. Pfeiffer na rozdiel od svojich súčasníkov pochopil, že úrodnosť pôdy a kvalita kompostov nie je určená obsahom chemických látok (predovšetkým NPK). Je tvorená celým súborom dynamických procesov, procesov tvorby, premeny a rozkladu organických a anorganických molekúl pôdnymi organizmami.
Úrodnosť a vitalita pôdy nie sú o obsahoch a koncentráciách.
Sú hlavne o procesoch, ktoré v pôde prebiehajú.
Poďte sa na to pozrieť INAK a spoznajte svoju pôdu aj z tejto strany.
“Čo to znamená?”
Ak ste si prečítali predchádzajúce stránky a kapitoly o rastlinách a pôde, o mikroorganizmoch, o tom, ako sú jednotlivé zložky pôdy medzi sebou prepojené, akú úlohu v nej zohráva organická hmota a jej premeny pomocou najrôznejších pôdnych organizmov viazaných na seba v potravinovej sieti, o ich význame pre pôdny ekosystém a o tom, ako tieto procesy ovplyvňujú dostupnosť minerálov pre rastliny, tak máte aspoň približný základný obraz o tom, aký zložitý je pôdny ekosystém a čo všetko stojí za zdravím a úrodnosťou pôdy.
A opäť sme pri sieti a spájaní. Jednotlivé časti pôdnej skladačky musia zostať vzájomne prepojené, aby bol celý ekosystém funkčný.
Čo sa z analýzy dozviem o svojej pôde?
Analýzou je možné jednoducho a komplexne overiť, či pôdu regenerujete, alebo prispievate k jej degradácii práve porovnaním analýz pôdy odobratej z rovnakého miesta v rôznych časoch (napríklad po roku). Pri odbere na jednom mieste v rôznych hĺbkach zasa zistíme, ako sa v pôdnom profile mení obraz pôdnych vzorcov, do akej hĺbky siaha živá pôda a či sa to v čase vašimi zásahmi mení alebo nie
Ako to prebieha?
Na analýzu pôdy je potrebných minimálne 250 g vzorky bez kameňov a rastlinných zvyškov. Vzorku pôdy nie je vhodné odoberať priamo po daždi. Odbery sa vykonávajú v hĺbke najčastejšie 15 cm (pre bežne pestované plodiny), 30 cm až 60 cm (pre hlbšie koreniace systémy – lúky, pasienky, sady, lesy, ...). Pre prvé zoznámenie sa so stavom pôdy odporúčam minimálne 2 , optimálne 3 hĺbky. Spôsob výberu odberových miest je špecifický pre každý pozemok, preto doladenie detailov treba dohodnúť osobne.
Pre analýzu kompostov je potrebné odobrať minimálne 500 g zmesnej vzorky. Z minimálne 3 rôznych miest kompostovej hromady približne 15 - 20 cm od povrchu sa odoberú zhruba rovnaké diely, dôkladne sa premiešajú a z tejto zmesnej vzorky sa odoberie cca 500 g na analýzu.
Po odobratí sa vzorka stabilizuje sušením a osieva, následne sa extrahuje a extrakt sa nechá vyvíjať na kruhovom papieri, ktorý bol predtým impregnovaný svetlocitlivou látkou.
Po analýze prebieha vývoj obrazu na svetle cca 10 dní.
- odber a príprava vzoriek -
- extrakcia vzoriek a analýza na kruhovom papieri -
Urobte prvý krok – SPOZNAJTE SVOJU PÔDU
Ak chcete pracovať so svojou pôdou, chcete ju zlepšiť, zregenerovať, podporiť pôdne procesy, bez prvého kroku nebudete vedieť, na akej ste štartovacej čiare. Ideálny spôsob, ako zistiť, či ste pôde pomohli alebo nie, je porovnanie PRED a PO vašom zásahu. Preto je treba poznať východiskový stav. Následne analýzu zopakovať, ideálne po roku v približne rovnakom období, aby boli výsledky porovnateľné, pretože pôda je živý systém a jeho aktivita sa mení v rámci roka počas sezóny, iná je v letných mesiacoch, iná v zime. Samozrejme je možné zvýšiť frekvenciu odberov aj počas roka a zisťovať zmeny priebežne, alebo po významnom zásahu.
Cenník služieb si môžete pozrieť tu.
Kontakt je tu.