„Beda, kto v mori vidí iba vodu, kto nepočuje nemú prírodu, kto v skalách vidí iba skaly.“
— Andrej Sládkovič
O RASTLINÁCH
Rastliny sú také veľmi výkonné produkčné továrne. Zdá sa, akoby tvorili z „ničoho“. Zo vzdušného oxidu uhličitého, vody a minerálnych látok za pomoci slnečného žiarenia dokážu vytvoriť ohromné množstvo živej hmoty nielen nad zemou, ale aj pod ňou. Táto živá hmota kŕmi nás, zvieratá aj mikroorganizmy. Zároveň s tým, ako rastú v naše jedlo, dýchaním uvoľňujú do vzduchu kyslík, takže môžeme dýchať tiež. A to nie sú ich jediné prínosy. Čo vlastne potrebuje zelenina, tráva alebo strom pre svoj zdravý rast, vývoj, reprodukciu?
Slnko, vzduch, vodu, živiny... Slnečnú energiu a oxid uhličitý rastliny získavajú cez listy. Všetky ostatné živiny prijímajú najmä z pôdy koreňovým systémom. A tými ostatnými živinami rozumieme napríklad dusík, fosfor, draslík, vápnik, horčík, síru, železo, mangán, bór, zinok, molybdén, meď a mnoho ďalších.
Či majú rastliny dostatok slnka, svetla, ako vyzerajú listy (zdravo, alebo sa niečo začína diať) – vieme zhodnotiť na prvý pohľad. Pod zem na prvý pohľad nevidíme, nevieme, v akom stave je koreňový systém, ako to vyzerá „tam dole“ so živinami, či sú pre rastlinu dostupné…
Preto by sme mali tomuto svetu a vzťahom v ňom venovať zvýšenú pozornosť. Nedostatok v minerálnej výžive spôsobuje rastline stres, oslabenie a zvýšenú náchylnosť na ochorenie a napadnutie škodcami. Kondícia a stav rastlín závisí v prvom rade od stavu pôdy, v ktorej pestujeme. Tam sa tvorí základ imunity a odolnosti rastliny. V dostupnosti potrebných minerálov, v ich vzájomnej rovnováhe a rovnomernom prísune v čase, kedy to rastlina potrebuje. A práve dostupnosť rôznych minerálov v rôznej koncentrácii a v rôznej fáze rastu v zdravej a úrodnej pôde zabezpečujú pôdne organizmy. Ale poďme pekne po poriadku.
Sú toto dostatočné argumenty na to, aby sme sa začali viac venovať PÔDE?
O PÔDE
Pôda je veľmi komplexný ekosystém a napriek tomu, že ho v našom novodobom svete študujú vedecké skupiny po celom svete, mnoho poznatkov ostáva stále neobjavených a súvislostí neobjasnených.
Zjednodušene je pôda tvorená tromi zložkami:
1. minerálmi
2. organickou hmotou
3. pôdnymi organizmami
Okrem nich sú súčasťou pôdy aj pôdny vzduch a voda, ktoré vypĺňajú póry a dutiny v pôde. Voda a jej význam pre pôdny život a rastlinné spoločenstvá sa dá vyjadriť veľmi jednoducho – je nepostrádateľná. Správnou starostlivosťou o pôdu a zlepšením jej štruktúry vieme v pôde zachytiť a udržať aj viac vzduchu a vody. Potom je v pôde aj viac života. Viac života zlepšuje kvalitu pôdy a tak sa tvorí špirála podporujúca život. Opačne ísť snáď nechceme...
Zoznámte sa s pôdnym tímom!
ČO S ČÍM SÚVISÍ? AKÉ SÚ VZÁJOMNÉ PREPOJENIA?
1. MINERÁLY
Minerály sa nachádzajú v niekoľkých formách.
A. Minerálne častice (piesok, prach a íl)
Spolu s materskou horninou sú primárnym zdrojom nerozpustených minerálov v pôde. Vznikajú postupným zvetrávaním materskej horniny. Aby boli dostupné pre rastlinu, musia byť uvoľnené do pôdneho roztoku v pomalom postupnom procese, ktorý závisí od viacerých faktorov. Významne ho však urýchľujú korene rastlín a pôdne organizmy svojim dýchaním a vylučovaním rôznych organických látok.
B. Minerály viazané na koloidy v pôde
Minerály viazané slabými výmennými väzbami vo forme iónov na povrchu pôdnych častíc a zložiek (prach, piesok, íl, organická hmota, pôdne organizmy). Najväčšiu kapacitu pre minerály má organická hmota, potom íly (v závislosti od typu), najmenej piesok. Výmenou za iný ión prejdú do pôdneho roztoku a rastlina ich vie následne využiť. Sú zásobárňou pomerne rýchlo a ľahko dostupných živín a pri zrážkach a zavlažovaní sa nevyplavujú z pôdy.
C. Minerály rozpustené vo vodnom roztoku, v pôdnej vode
Sú priamo dostupné a využiteľné pre rastlinu. Pri dažďoch alebo zavlažovaní však ľahko dochádza k ich vyplavovaniu, alebo k pohybu pôdnym horizontom. Dôležitým faktorom, ktorý udržuje rovnomernú hladinu potrebných rozpustených živín v pôde sú opäť mikroorganizmy.
D. Minerály viazané v mŕtvej organickej hmote a živých organizmoch
Minerály, ktoré sú zabudované a uzamknuté v rastlinných, živočíšnych a mikrobiálnych telách, sa po ich odumretí stávajú súčasťou kolobehu živín (humifikácia vs. mineralizácia). Aby tento cyklus fungoval – neustále premeny, výmeny, dopĺňanie – je potrebná dostatočná početnosť a rozmanitosť organizmov v pôde.
- nerozpustené minerálne častice v pôde -
2. ORGANICKÁ HMOTA
Hlavným zdrojom organickej hmoty v pôde je odumretá hmota (telá rastlín, živočíchov a mikroorganizmov); organické látky, ktoré rastliny vylučujú koreňmi do pôdy (exudáty); rozmanité organické zlúčeniny, ktoré vznikajú premenou odumretej hmoty pôdnymi mikroorganizmami (napr. rôzne enzýmy, proteíny, biologicky aktívne látky, humusové látky); a v neposlednom rade sú to odpadné produkty metabolizmu pôdnych organizmov, ktoré slúžia ako živiny pre rastliny alebo ich ďalej zužitkujú a premieňajú ďalšie organizmy. Organická hmota v rôznom stupni rozkladu a premeny tvorí rôzne štruktúry a zhluky spolu aj s minerálnymi časticami, čím zlepšuje štruktúru pôdy, slúži ako zdroj potravy pre pôdne organizmy, vytvára priestor pre ich život. Viaže na svoj povrch množstvo minerálnych iónov, čím tvorí zásobu ľahko dostupných živín pre rastliny.
- organická hmota, jej rozmanitosť a premeny sú v úzkom prepojení na diverzitu pôdneho života -
3. PÔDNE ORGANIZMY
Živá zložka pôdy (súhrnne edafón) zahŕňa nielen mikroorganizmy (huby, baktérie, prvoky, atď.), ale aj rastliny (hlavne ich korene) a živočíchy, ktoré sú viazané na život v pôde. Okrem mikroorganizmov a rastlín plnia v pôde nezastupiteľné funkcie aj mnohé ďalšie organizmy. Napríklad rôzne pôdne červy, dážďovky, mnohonôžky, roztoče, pavúky, kôrovce, hmyz (mravce, chrobáky, ich larvy…), hlodavce, krtkovia... Všetky pôdne organizmy spoločne tvoria rozsiahly systém potravinovej siete (trofické úrovne) a ich prítomnosť v pôde je nevyhnutá pre správny, funkčný kolobeh živín. Využívajú organickú hmotu ako zdroj potravy a postupne ju rozdrobujú, rozkladajú, trávia. Časť z nej premieňajú až na jednoduché anorganické látky (mineralizácia), ktoré slúžia ako zdroj živín pre rastliny, časť zabudujú do svojich tiel, ktorými sa živia ich predátori, a časť vylúčia ako rôzne organické látky (kyseliny, enzýmy, hormóny, antibiotiká) alebo exkrementy. Po odumretí sa všetky tieto organizmy stávajú súčasťou mŕtvej organickej hmoty a kolobehu živín.
Čím viac druhov organizmov sa v pôde nachádza, tým viac je proces rozkladu a mineralizácie organickej hmoty vyrovnanejší, stabilnejší, prebieha rovnomerne, nie nárazovo, živiny sa uvoľňujú postupne a rastliny tak dostávajú v menších dávkach to, čo potrebujú. Poďme sa v rámci tejto skupiny pozrieť samostatne na mikroorganizmy.
